Prečo som vytvoril web Kidpreneria

Volám sa Miloslav Ježo a podnikám online už viac ako 10 rokov. Väčšinu svojho života som bol zamestnaný v niekoľkých firmách. Podnikateľom som sa stal až pred svojou 40-kou. Je to celkom neskoro, ale zase lepšie ako nikdy.

Hneď ako som skončil školu, tak som chodil po pracovných pohovoroch a snažil som sa čím skôr sa zamestnať. S kamarátom sme sa v tom čase síce často rozprávali o tom, ako by sme radi rozbehli nejaký biznis, ale vzhľadom k tomu, že ja som nemal žiaden kapitál, tak som si nevedel predstaviť v akej oblasti by to malo byť. V deväťdesiatych rokoch internetový biznis podstate ešte neexistoval a rozbehnúť nejaký kamenný obchod alebo prevádzku si vyžadovalo značné investície. Tým pádom to pre mňa nebolo aktuálne. 

Takže pekne krásne som sa zamestnal a pracoval tak pre niekoho iného. Samozrejme chcel som mať dobrú kariéru, aby som mohol viac zarábať, ale častokrát som sa zaoberal myšlienkou, aké by to bolo asi fajn byť podnikateľom. Nanešťastie som však vždy skončil iba pri týchto úvahách. Nevedel som totiž, čo je tá moja oblasť a vlastne ani ako by som mal rozbehnúť biznis.

Až po mnohých rokoch práce v zamestnaní, keď som dlhodobo stagnoval, tak som sa rozhodol, že už to naozaj musím skúsiť. Vo voľnom čase som si začal budovať svoje vlastné podnikanie a postupne som sa odvážil dať v práci výpoveď. Dnes som sám sebe šéfom a táto miera slobody mi vyhovuje. Som veľmi rád, že som sa rozhodol odísť zo zamestnania a začať podnikať. Pevne verím že to tak aj vždy zostane. Sám sa rozhodujem, čomu sa budem venovať. A samozrejme sa snažím robiť hlavne veci, ktoré ma bavia. Ak chcem mať voľno, tak si ho urobím. Nikto ma nekontroluje. Na podnikaní sa mi páči to, že výška mojej výplaty nie je limitovaná. Závisí od toho, akú hodnotu sa mi podarí vytvoriť pre iných, za ktorú sú ochotní zaplatiť. A to je na tom vzrušujúce.

Nechcem teraz tvrdiť, že zamestnanie je zlé a podnikanie je dobré. Sú to dve odlišné veci. Chcem povedať iba to, že mne sa podnikanie páči a som rád, že som sa preň rozhodol. Väčšina ľudí je zamestnaná a je to úplne v poriadku.

Na začiatku som bol ako zamestnanec dosť motivovaný. Mal som ciele, chcel som riadiť ľudí. Rozhodovať o veciach, rásť vo firemnom rebríčku, mať služobné auto a podobne. Mnohé z toho sa mi aj podarilo a bol som na to hrdý. Postupne som začal však vnútorne stagnovať a nemal som chuť sa neustále hnať dopredu, aby som obstál v porovnávaní s inými. Náplň mojej práce ma prestala baviť. Do práce som však chodil rád, pretože som mal dobrých kolegov. Ale keďže som sa už príliš nesnažil, tak som nemal ani najlepšie hodnotenie. Tým pádom ani môj plat nebol vysoký. A preto aj moje myšlienky smerovali čím ďalej tým častejšie k osamostatneniu sa v pracovnej oblasti. Ale keďže som opatrný človek, tak som sa samozrejme neodvážil urobiť takéto vážne rozhodnutie hneď. 

Začal som sa však na to pripravovať. Vo voľnom čase som si postupne začal budovať svoj prvý biznis na Amazone v USA. A aby som mal istotu, tak som nerobil len na tvorbe produktu pre Amazon, ale začal som budovať aj pracovný portál pre IT špecialistov. Vravel som si, že ak by nevyšla jedna oblasť, tak snáď sa podarí tá druhá. Našťastie sa podarili obidve a ja som sa tak konečne mohol rozhýbať a pustiť sa do podnikania naplno. Bolo to v čase, keď som bol čerstvým otcom. Doma sme mali malé dieťa a bol som živiteľom rodiny. Takže o to to bolo pre mňa ťažšie. Ale veľmi som vďačný svojej Slávke, že ma v tomto rozhodnutí podporila a verila mi. Nebolo to pre mňa vôbec jednoduché mať na sebe takúto zodpovednosť nielen za mňa, ale aj za svoju rodinu. To bola pre mňa asi najväčšia výzva v tom čase.

Sklony k podnikaniu som mal od detstva, aj keď ma k tomu nikto doma neviedol. Nemal som otca alebo mamu, ktorí by mali rozbehnutú firmu, kde by som sa bol pri nich prirodzene učil ako podnikať. Vždy mi však prišlo atraktívne, keď si odo mňa niekto niečo kúpil. To ma bavilo. Nech som predával hocičo. Často som vymýšľal rôzne spôsoby, ako si zarobiť, aby som mal vyššie vreckové. Je predsa aj pre dieťa príjemné, keď má nejaké úspory a môže si za ne niečo kúpiť. Keď som bol chlapec, tak som chcel terénny bicykel. Moja mama nemala toľko peňazí, aby mi ho hneď mohla zaplatiť, takže som si naň postupne šetril. Nejaké vreckové som doma dostával od nej alebo som chodieval do obchodu vracať zálohované fľaše z minerálok. Častokrát mi dala bankovku do ruky babička, niečo som dostal od rodiny k sviatkom, prípadne niečo som si na Veľkú noc vyoblieval (aj keď som zo srdca túto jarnú disciplínu nenávidel).

Zaujímavé sú však najmä aj ďalšie spôsoby môjho vtedajšieho zarábania. Napríklad, neviem kde ma to napadlo, ale ako malý chlapec som bol na lúke vykopať koreň liečivej rastliny Kostihoja lekárskeho a cez inzerát v Annnonce som ho predal do Prahy. Alebo, keďže ma v tom čase bavilo pestovať rastliny a celú parapetnú dosku som mal v mojej izbe obloženú rôznymi kaktusmi a subtropickými rastlinami, tak som predával aj tie. Ďalším zdrojom môjho príjmu bolo predávanie plagátov z časopisu Bravo. Ale pozor, iba niektorých. Iba takých kapiel, ktoré som ja príliš nepočúval. Viaceré z nich som si nechával a skončili na stene v mojej izbe. Podobných detských biznisov som mal niekoľko, veď napísal som o tom aj článok, ktorý si môžete prečítať tu. Dôležité je však to, že po čase som si na bicykel našetril a letné prázdniny u babičky na dedine som trávil už ako frajer na terénnom BMX.

Vždy mi bolo sympatické, keď som videl, že sa deti snažia presadiť aj samé a nenechávajú všetko len na rodičov. Pamätám si, že tak viac som sa začal nad touto témou zamýšľať pred rokmi, keď som narazil článok o jednom českom chlapcovi. V tom čase mal 11 rokov a chcel, aby mu rodičia kúpili nový počítač. Tiež to asi nebolo hneď možné, tak mu otec ukázal cestu, ako by si sám mohol trocha zarobiť. Začali sušiť nakrájané jablká. Chlapec dal tomu značku a predával balíčky so susušenými jablkami susedom. Asi bola s týmto jeho produktom spokojnosť, keďže postupne s rodičmi prikúpili druhú sušičku a chlapec začal svoje balíčky so sušenými jablkami predávať aj online. A pamätám si, že vtedy som sa zamyslel nad tým, že aj ja by som raz chcel ukázať deťom nejaký spôsob zárobku. Naučiť ich, ako sa dajú zarobiť peniaze. Odvtedy prešlo už niekoľko rokov a teraz som sa k tejto téme postupne dostal.

Podnikanie je oblasť, ktorá ma baví, stále tu niečo skúšam alebo vymýšľam nové projekty. A keďže máme 11-ročnú dcéru Jasmínku, tiež by som jej chcel odovzdať niektoré z mojich skúsenosti v tejto oblasti. Želal by som si, aby sa kedykoľvek budúcnosti vedela sama o seba postarať a bola finančné nezávislá. Aj my už aj máme za sebou zopár pokusov a dovolím si povedať že úspešných. Keď bola ešte malá, tak som sa naučil ako sa vyrábajú mydlá a ukázal som jej to. Blížili sa vianočné trhy v jej škole a ona potrebovala mať nejaký sortiment, ktorý tam bude predávať. A keďže je to tvorivé dieťa a bavilo ju to, mali sme spolu veľmi príjemný čas. Po nejakom čase som dokonca navštívil večerný kurz výroby živicových šperkov, aby som jej ponúkol aj takúto možnosť. Aj to ju veľmi bavilo. A keď mala 6 rokov, tak som bol s ňou predávať na ozajstných detských trhoch v meste. A to bola veru zaujímavá skúsenosť pre oboch z nás. Ale hlavne tam prvýkrát zažila situáciu, že niekto cudzí sa zastavil pri jej ponuke, vytiahol peňaženku a zaplatil za niečo, čo ona sama vytvorila, pretože sa mu to páčilo. A to si myslím že je veľmi cenná skúsenosť na celý život.

A keďže podobné veci ako nájdenie vhodnej príležitosti, vytvorenie produktu alebo služby, predaj, zákaznícku podporu a pod. nás v škole nikto nenaučí, tak som sa rozhodol založiť tento web Kidpreneria. Už veľa rokov podnikám na internete, úspešne som predával produkt na Amazone v USA a pritom som nemusel nikam cestovať. Napísal som úspešný e-book o tom, ako môže ktokoľvek z nás takto podnikať na druhom konci sveta. Poznatky ktoré mám sa dajú ponúknuť aj detskému divákovi alebo čitateľovi. Začať nikdy nie je príliš skoro.

Manuál, ktorý som napísal je určený deťom od 6 rokov. Vlastne som ho napísal hlavne pre rodičov, ktorí by chceli naučiť svoje dieťa zarábať na tom, čo ho naozaj baví. Veď je predsa úžasné ak niekto robí to, čo miluje a ešte ho to dokáže aj živiť. A to je to, čo môžeme našim deťom dať už teraz, aj keď sú malé. Neexistuje žiaden dôvod na to aby človek musel čakať až do dospelosti a až potom sa začal učiť ako podnikať. A práve preto vznikol moj ebook. Je to taký návod na to, ako môžeme s deťmi tráviť čas a popritom ich naučiť niečo, z čoho budú môcť čerpať celý život. Tento manuál som napísal hlavne pre rodičov, ale samozrejme si ho môže prečítať aj dieťa samé.

Oblastí, v ktorých si naše deti môžu rozvíjať svoj potenciál a začať s nejakým drobným podnikateľským nápadom je neúrekom. Popísal som ich v príručke zdarma 57 Skvelých nápadov na detské podnikanie.